Život Prešova
online
online
Básnik Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil pred 165 rokmi
02.02.2014 Dolný Kubín
Vyšný Kubín/Bratislava 2. februára (TASR) - Pavol Országh Hviezdoslav patrí k najväčším slovenským básnikom. V nedeľu 2. februára uplynie 165 rokov od jeho narodenia.
Pseudonym Hviezdoslav má pre Slovákov zvuk nespornej, všeobecne uznávanej literárnej hodnoty. Vytvoril si vlastný, osobitý básnický svet, štýl i jazyk a svojou tvorbou položil základy moderného, realistického slovenského básnictva.
Volajú ho aj básnikom národa, riešil osudy vlastného národa, spájal ich s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. Studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Písal aj tzv. príležitostné básne, v ktorých citlivo a neraz veľmi presne komentoval zdvihy a pády národného života v časoch jeho silnejúceho útlaku.
Pavol Országh sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Študoval na gymnáziu v Miškovci, evanjelickom lýceu v Kežmarku a na právnickej akadémii v Prešove. V roku 1875 zložil advokátske skúšky v Budapešti. Povolaním právnik pôsobil v Martine, Senici, Námestove a v Dolnom Kubíne. Od roku 1904 sa venoval výlučne literatúre.
Jednoslovným pseudonymom Hviezdoslav si Pavol Országh naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy posiatej množstvom hviezd a súhvezdí. Použil ho prvýkrát v roku 1877 v básnickom nekrológu za zosnulým Viliamom Pauliny-Tóthom a dôrazne ho používal na podpisovanie svojich diel až do konca života.
Prvú poéziu začal písať ako gymnazista v maďarčine a nemčine. Od roku 1867 tvoril už v slovenčine a tieto básne potom vydal v knižnom debute Básnické zbierky Jozefa Zbranského.
Hviezdoslavov vstup do slovenskej literatúry je spojený s almanachom Napred. Počas štúdií v Prešove patril k jeho zostavovateľom a bol jeho hlavným autorom, v osemdesiatych rokoch 19. storočia bol kmeňovým autorom Slovenských pohľadov.
Najplodnejším obdobím Hviezdoslavovej básnickej tvorby boli dve desaťročia pobytu v Námestove (1879-1899), keď vytvoril vrcholné lyrické a epické diela. Očarujúca hornooravská príroda, život a osudy prostého oravského človeka vtlačili jeho dielu originalitu a poetickú krásu (skladba Hájnikova žena, eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, lyrické cykly Sonety a Letorosty, ako aj cykly prírodnej lyriky Prechádzky jarom a Prechádzky letom).
Popri lyrike a epike už ako zrelý umelec vytvoril drámu Herodes a Herodias. Protestom proti krutosti prvej svetovej vojny sú jeho Krvavé sonety.
Básnik, dramatik Pavol Országh Hviezdoslav preložil základné diela svetovej literatúry (Alexandra Sergejeviča Puškina, Michaila Jurieviča Lermontova, Adama Mickiewicza, Juliusza Slowackého, Williama Shakespeara, Johanna Wolfganga von Goetheho, Imre Madácha, ako aj výber z lyriky Sándora Petöfiho, Jánosa Aranya a Friedricha Schillera).
V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v českej Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Československa.
Pavol Országh Hviezdoslav zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne vo veku 72 rokov.
Pseudonym Hviezdoslav má pre Slovákov zvuk nespornej, všeobecne uznávanej literárnej hodnoty. Vytvoril si vlastný, osobitý básnický svet, štýl i jazyk a svojou tvorbou položil základy moderného, realistického slovenského básnictva.
Volajú ho aj básnikom národa, riešil osudy vlastného národa, spájal ich s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. Studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Písal aj tzv. príležitostné básne, v ktorých citlivo a neraz veľmi presne komentoval zdvihy a pády národného života v časoch jeho silnejúceho útlaku.
Pavol Országh sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Študoval na gymnáziu v Miškovci, evanjelickom lýceu v Kežmarku a na právnickej akadémii v Prešove. V roku 1875 zložil advokátske skúšky v Budapešti. Povolaním právnik pôsobil v Martine, Senici, Námestove a v Dolnom Kubíne. Od roku 1904 sa venoval výlučne literatúre.
Jednoslovným pseudonymom Hviezdoslav si Pavol Országh naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy posiatej množstvom hviezd a súhvezdí. Použil ho prvýkrát v roku 1877 v básnickom nekrológu za zosnulým Viliamom Pauliny-Tóthom a dôrazne ho používal na podpisovanie svojich diel až do konca života.
Prvú poéziu začal písať ako gymnazista v maďarčine a nemčine. Od roku 1867 tvoril už v slovenčine a tieto básne potom vydal v knižnom debute Básnické zbierky Jozefa Zbranského.
Hviezdoslavov vstup do slovenskej literatúry je spojený s almanachom Napred. Počas štúdií v Prešove patril k jeho zostavovateľom a bol jeho hlavným autorom, v osemdesiatych rokoch 19. storočia bol kmeňovým autorom Slovenských pohľadov.
Najplodnejším obdobím Hviezdoslavovej básnickej tvorby boli dve desaťročia pobytu v Námestove (1879-1899), keď vytvoril vrcholné lyrické a epické diela. Očarujúca hornooravská príroda, život a osudy prostého oravského človeka vtlačili jeho dielu originalitu a poetickú krásu (skladba Hájnikova žena, eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, lyrické cykly Sonety a Letorosty, ako aj cykly prírodnej lyriky Prechádzky jarom a Prechádzky letom).
Popri lyrike a epike už ako zrelý umelec vytvoril drámu Herodes a Herodias. Protestom proti krutosti prvej svetovej vojny sú jeho Krvavé sonety.
Básnik, dramatik Pavol Országh Hviezdoslav preložil základné diela svetovej literatúry (Alexandra Sergejeviča Puškina, Michaila Jurieviča Lermontova, Adama Mickiewicza, Juliusza Slowackého, Williama Shakespeara, Johanna Wolfganga von Goetheho, Imre Madácha, ako aj výber z lyriky Sándora Petöfiho, Jánosa Aranya a Friedricha Schillera).
V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v českej Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Československa.
Pavol Országh Hviezdoslav zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne vo veku 72 rokov.
0
www.ZIVOTPO.sk
